Rezilta yo pou rechèch la

Aller à la navigation Aller à la recherche
Gade (20 anvan yo | ) (20 | 50 | 100 | 250 | 500)
  • '''Joul''' (J) se yon inite nan sistèm entènasyonal ('''[[SI]]''') pou enèji.<ref>{{Cite web |url=http: . Li vle di ke syantifik yo ap itilize li pou yon grandè fizik. ...
    855 octet (147 mo yo) - 1 janvye 2025 à 22:14
  • |sans=Nan [[fizik]], vitès se yon [[grandè]] ki mezire rapò evolisyon nan tan ...vitès [[reyaksyon chimik]].Vitès se yon distans yon objè vwayaje pou chak inite tan.<ref>{{Cite web |url=http://www.glencoe.com/sec/science/mlg/mss/Haitian ...
    4 kio (660 mo yo) - 30 desanm 2024 à 15:35
  • ...on mwayen pou transfere enèji ant [[Sistèm fizik|sistèm]] tankou [[Chalè. (fizik)|chalè]] oswa [[Travay yon fòs|travay]]. Ekspresyon "enèji elektrik" se an reyalite move nan fizik<ref>http://pegase.ens-lyon.fr/sites/default/files/2019-05/Article-BUP_22075 ...
    5 kio (832 mo yo) - 6 novanm 2023 à 20:55
  • <math>M_0</math> se [[moman sismik]] la ki eksprime nan inite [[dyne]] santimèt (10<sup>−7</sup>&nbsp;Nm) [[Kategori:Fizik]] ...
    616 octet (101 mo yo) - 29 out 2019 à 09:52
  • |sans=Longè ki ap mezire inite ki ap separe yon bagay de yon lòt. ...agay. Se [[mezi]] espas ki separe de (2) bagay. Distans ka dekri yon longè fizik, yon peryòd tan oubyen ankò yon estimasyon baze sou lòt kritè. ...
    3 kio (587 mo yo) - 11 jen 2020 à 23:46
  • ...ant plizyè sistèm oubyen apati de [[antwopi]] a (an [[tèmodinamik]] e an [[fizik estatistik]]). Tanperati a se yon varyab enpòtan nan lòt disiplin : [[metey ...F e dlo a bouyi ak inite +212°F. Inite ki pou [[Sistèm entènasyonal ki pou inite]] (SI), ki pou itilizasyon syantifik e defini apati de [[zewo absoli]], se ...
    5 kio (965 mo yo) - 30 desanm 2024 à 11:07
  • ...espesyal ak senbòl patikilye”], [[Biwo Entènasyonal Pwa ak Mezi]].</ref> (inite omojèn nan volt-segonn). ...aryasyon koule nan ankadreman an. Lè sa a se akòz prensip la nan inèsi nan fizik: yon objè pasif ka sèlman opoze yon varyasyon epi yo pa ede li. Sinon ankad ...
    4 kio (741 mo yo) - 25 janvye 2024 à 18:54
  • ...'''lwa atraksyon inivèsèl''', ki te dekouvri pa [[Isaac Newton]], se [[Lwa fizik|lwa]] ki dekri [[gravitasyon]] kòm yon [[fòs]] ki responsab tonbe nan kò ak Nan inite [[Sistèm entènasyonal inite|SI]], CODATA rekòmande valè sa a <ref name="CODATA">{{Lien web |titre={{Lan ...
    3 kio (506 mo yo) - 11 jiyè 2024 à 08:26
  • ...i fòs la nan newton pou chak sifas (an m², cm², mm², jeneralize nan nenpòt inite sifas), pi gwo presyon an, se pi gwo fòs la. V vle di volim (nan L, galon, jeneralize nan nenpòt inite volim) ...
    1 kio (222 mo yo) - 28 oktòb 2023 à 20:15
  • ...|fenomèn fizik]] yo obsève nan [[linivè]], yo chak manifeste pa yon [[fòs (fizik)|fòs]] yo rele '''fòs fondamantal. '''. Sa yo se [[entèraksyon fò|entèraksy ...yo dekri pa echanj [[patikil vityèl|vityèl]] [[boson]] yo: [[modèl estanda fizik patikil la]] dekri entèraksyon fò, fèb ak elektwomayetik, men yon teyori ja ...
    7 kio (1 251 mo yo) - 21 janvye 2024 à 04:05
  • :{{mvar|A}}: anplitid kantite a, ki rele tou pik valè, nan inite kantite mezire a. :{{mvar|ω}}: pulsasyon kantite a nan {{Inite||rad|4 = s|5 = -1}} ...
    3 kio (441 mo yo) - 24 janvye 2024 à 04:12
  • ...inyòm). {{1e}} se {{inite|1000|[[farad|µF]]}} pou yon vòltaj fonksyònman {{inite|35|[[Volt|V]]}} (modèl axial), {{ 2e}} se {{unit|10|[[farad|µF]]}} pou {{un ...th> [[pèmittivite|pèmiktif dielektrik]] [[Vakyòm (fizik)|vakyòm]] (ki vo {{inite|8.854 e-12 F m-1}}) ; ...
    4 kio (571 mo yo) - 23 janvye 2024 à 04:39
  • ...vy">{{Book|language=fr|first name1=Elie|sty name1=Levy|title=Dictionary of fizik|place=Paris|editè=[[Presses universitaire de France]]|ane=1988|total paj=89 ...rezoud|location=Paris|editè=[[Éditions Dunod | Dunod]]|koleksyon=Ansèyman fizik|ane=2001|paj total=740|pasaj=14|isbn=978-2-10-005574-6|oclc=300467348}}</re ...
    9 kio (1 529 mo yo) - 22 novanm 2023 à 22:42
  • == Inite mezi == ...ravitasyonel latè bay yon akselerasyon ki rele <math>G</math>. Nou utilize inite <math>G</math> pou mezire akselerasyon nou ka subi nan yon machin, avyon ou ...
    3 kio (605 mo yo) - 4 jen 2012 à 22:48
  • * [[Nòm]] li se inite, yonn : <math>\int_{-\infty}^{+\infty} |\psi|^2(x) dx =1</math> [[Kategori:Fizik]] ...
    1 kio (229 mo yo) - 9 mas 2013 à 06:17
  • |fanmi=fizik == Inite == ...
    8 kio (1 434 mo yo) - 17 fevriye 2010 à 08:26
  • ...ike atravè [[champ elektwomayetik|champ elektwomayetik]]. Se yon [[Eskalè (fizik)|kantite eskalatè]], ki jwe menm wòl pou [[entèraksyon elektwomayetik la]] ...se [[Koulon|koulon (C)]]. Sepandan, nan kèk kontèks, pafwa yo itilize lòt inite tankou [[ampere-èdtan]] ({{nobr|A h}}). ...
    11 kio (1 970 mo yo) - 23 desanm 2024 à 05:20
  • Yon '''fòs''' modèl, nan [[fizik klasik]], yon [[aksyon mekanik]] egzèse sou yon objè oswa yon pati nan yon ...ponn ke pèsepsyon tactile oswa sans miskilè pèmèt nou fè eksperyans antite fizik sa yo.{{Referans vle}} ...
    8 kio (1 571 mo yo) - 22 novanm 2024 à 01:05
  • ...n pwen nan espas. Li koresponn ak [[enèji potansyèl elektwostatik]] ke yon inite [[chaj elektrik]] ki sitiye nan pwen sa a ta genyen, sa vle di enèji potans ...nan yon [[champ elektrik]], yon objè chaje konsa fè eksperyans yon [[Fòs (fizik)|fòs]]. Si objè a chaje pozitivman, fòs la egzèse nan direksyon [[vektè]] j ...
    8 kio (1 362 mo yo) - 8 novanm 2023 à 10:39
  • ...{Liv|author1=Gaspard-Gustave Coriolis|title=Sou yon nouvo non ak yon nouvo inite ki dwe prezante nan dinamik la te prezante nosyon sa a ak non sa a|editè= A Travay yo eksprime an [[joul]] (J) nan [[Sistèm Inite Entènasyonal|Sistèm Entènasyonal]]. Anjeneral, li vle di <math>\mathcal T</ ...
    12 kio (2 292 mo yo) - 8 novanm 2023 à 10:21
Gade (20 anvan yo | ) (20 | 50 | 100 | 250 | 500)